Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

22. február

Sv. MARGITA KORTONSKÁ, mystička

Pôvod mena: z lat. margarita – perla. Narodila sa v r. 1247 v Laviane na vý- chod od Salerna v Taliansku. V osem- nástich rokoch opustila rodičovský dom a žila vo voľnom zväzku so šľachticom v Montepulciane. Čoskoro mu porodila syna. Jedného dňa Margitinho milenca prepadli a zabili lupiči. Keď mladá žena uvidela zohavené telo muža, jej život sa zmenil. Od tej chvíle sa chcela celá za- svätiť Bohu a kajať sa za svoj predchá- dzajúci život. V Kortone prosila o prija- tie do kláštora františkánskych terciárok. Zo začiatku ju odmietali. Keď prešla mnohými skúškami a trýznením – postila sa, spala na studenej ka- mennej podlahe a konala rozličné iné prejavy askézy – mohla zložiť sľuby. VKortone založila nemocnicu pre chudobných a chorých a Spo- ločnosť sestier tretieho rádu. Počas života bola obdarená mystický- mi zážitkami. Zomrela 22. februára 1297 v Kortone. Za svätú ju vyhlásil r. 1728 pápež Benedikt XIII. Uctievaná je ako patrónka kajúcnikov. Na mieste, kde zomrela, sa dnes týči chrám Santuario di Santa Margherita. Vikonografii bol Margitin život pre mnohých umelcov inšpiráciou najrôznejších zobrazení. Najstaršie zobrazenie (zo 14. storočia) možno vidieť v diecéznom múzeu v Kortone. Ukazuje Margitu ako terciárku s ružencom. Veľmi často je svätica znázorňovaná so psom. Je to odkaz na rozprávanie, podľa ktorého jej pes našiel milencovu mŕtvolu. Dôkazom toho je maľba od Jána Lanfranka v Palazzo Pitti vo Florencii. Častým motívom je Margitin úžas pri mystických videniach.