Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

23. február

Sv. POLYKARP, biskup a mučeník

Pôvod mena: z gr. polykarpos – mno- hoplodný. Polykarp sa stal biskupom v Smyrne na území Malej Ázie okolo r. 100 (dnešný Izmir, Turecko). Bol učeníkom sv. Jána, apoštola a evanjelistu. Okolo r. 116 sa stretol s Ignácom Antiochijským, ktorý bol vedený na smrť do Ríma. Nábožen- skej obci v Smyrne i osobne biskupovi Polykarpovi sú adresované jeho dva listy. Za pápeža Aniceta bol v Ríme, kde sa riešila otázka, ktorá sa týkala určovania každoročného termínu slávenia Veľkej noci. Neskôr ho obvinili, že podceňuje pohanské zvyky. Prokonzul ho prehováral, aby zaprel vieru. Polykarp mu odpovedal: „Osemdesiat- šesť rokov slúžim Kristovi, nikdy som mu nespôsobil krivdu, akože by som sa mohol rúhať môjmu Kráľovi a Spasiteľovi?“ Bol odsúdený na smrť upálením, no plamene sa ho nedotkli. Prebodli ho dýkou 23. februára 155 (156). Napísal viacero spisov, zachoval sa len frag- ment Listu Filipanom – svedectvo apoštolskej tradície. Vykreslenie Polykarpovho mučeníctva je najstaršou správou a podáva svedectvo o úcte svätých v prvokresťanských časoch. Prvá písomná správa o bohoslužbe na počesť svätého sa týka oslavy výročia umučenia sv. Polykarpa (dies natalis) v 2. storočí. Jeho po- zostatky sú v chráme S. Ambrogio della Massima v Ríme. Vikonografii je zobrazený ako mučeník alebo biskup.