Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

25. február

Sv. VALBURGA, opátka

Pôvod mena: je latinizovaná forma nem. Walburga; česky Vojslava. Pochádzala z Británie a patrila ku skupine anglosaských rehoľníkov, ktorí pomáhali Winfrídovi, sv. Bonifácovi, známemu ako Apoštol Nemecka, šíriť evanjelium spolu s rodnými bratmi, ne- skoršími svätcami Winnibaldom a Wili- baldom. Narodila sa okolo r. 710, výchovu do- stala v kláštore Wimborn v južnom Anglicku. Jej príbuzný Bonifác ju po- zval, aby pomáhala pri misionárskych prácach spolu so sv. Liobou a Teklou. Valburga pôsobila pod Liobiným vedením v Tauberbischofshei- me, neskôr sa stala opátkou v Heidenheime. Pod jej dlhoročným vedením sa opátstvo stalo miestom vzdelanosti a charitatívnej čin- nosti. Valburga zomrela 25. februára 779. V r. 870 preniesli jej telesné pozostatky do Eichstättu do kostola, ktorý jej bol zasvätený. Odtiaľ sa jej menšie pozostatky dostali do viacerých miest terajšieho zá- padného Nemecka, severného Francúzska a Flámska. Na schránke srelikviami v Eischstätte sa začal tvoriť olejovitý výlučok (Valburgin olej), ktorému sa pripisujú zázračné účinky. Sv. Valburgu vzývajú ako ochrankyňu proti očným chorobám, hladomoru, ako patrónku šestonedieľok, roľníkov, domácich zvierat a poľných plodín. Vikonografii je zobrazená v rehoľnom rúchu ako opátka. Jej atri- bútmi sú: tri obilné klasy, koruna, žezlo, nádoba s olejom.