Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

28. február

Sv. ROMAN, opát

Pôvod mena z lat. Romanus – z Ríma pochádzajúci, rímsky. Rodní bratia Roman a Lupicius po- chádzajúci z Gálie (dnešné Francúzsko) v túžbe po kresťanskej dokonalosti zalo- žili spolu kláštor Condat v Burgundsku. Najskôr bol opátom Roman, po jeho smrti okolo r. 463/464 prevzal vedenie opátstva Lupicius. Zomrel okolo r. 480. Príliv kandidátov bol taký veľký, že bolo treba založiť ďalšie dve kláštorné komunity. Opátstvo Condat dostalo svoje ko- nečné meno St. Claude po svojom tre- ťom opátovi. Telesné pozostatky sú dodnes vo farskom kostole v St. Romain-de-Roche. Ďalší svätec z konca 5. a začiatku 6. storočia tohto mena sa spá- ja so sv. Benediktom z Nurzie. Sv. Roman žil ako pustovník v blíz- kosti Subiaca, keď sa rozhodol aj Benedikt viesť podobný spôsob života v tichu, modlitbe a prísnej askéze. Pustovník Roman Bene- diktovi odovzdal, podľa podania, prvý mníšský habit a odovzdal mu nádobu na vodu. Sám mu na hore Monte Calvo vyhľadal jaskyňu, ku ktorej poznal cestu len on sám. Benedikt v nej žil, kým sa nestal opátom na žiadosť mníchov neďalekého kláštora. Vikonografii je sv. Roman zobrazený ako mních so zvončekom, skošíkom chleba a s reťazou okolo tela.