Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

3. marec

Sv. KUNIGUNDA

Pôvod mena: zo staronem. kunni – rod a gunt – vojnový stav alebo boj. Kunigunda (Kunhuta) bola dcérou luxemburského šľachtica Sigfrida a man- želkou nemeckého cisára sv. Henricha II. Bola známa ako konateľka dobra a spolu so svojím manželom založila biskup- stvo v Bamberku. Vo svojej krajine pod- porovali šírenie benediktínskej rehole, zakladaním kláštorov upevňovali kres- ťanstvo vo svojej krajine a zároveň klád- li základy vzdelanosti, ktorá sa šírila z týchto kláštorov. Po smrti manžela Kunigunda vstúpila do kláštora v Kau- fungene, ktorý založila. Zomrela v r. 1033. Spolu s manželom je po- chovaná v bamberskom dóme v nádhernom sarkofágu, na ktorom sú znázornené výjavy z ich života. Vikonografii je Kunigunda často zobrazená s radlicou. Podľa legen- dy ju nevraživí ľudia obviňovali u jej manžela z cudzoložstva. Keď úto- ky silneli, Kunigunda plná viery rozhodla sa podrobiť tzv. Božiemu sú- du. Pred zhromaždeným ľudom prešla po rozžeravenej radlici pluhu. Na jej nohách nezostali žiadne popáleniny. Od tých čias požívala ešte väčšiu úctu od svojich poddaných. Podľa tejto legendy sa prihovorila u manžela za odpustenie pre falošných udavačov. Iné zobrazovanie svätice je v cisárskom odeve, niekedy s vdovským závojom. Mnoho ráz má pri sebe model bamberského dómu, niekedy má v rukách grécky kríž.