Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

19. marec

Sv. JOZEF, ženích Panny Márie

Pôvod mena: z hebr. Jóseph – Boh pri- dá, rozhojní. Bol to muž veľkej viery so zmyslom pre rodinu. Nasadil všetko! Stal sa mu- žom viery, obetavým manželom a pred zákonom otcom, ktorý si veľmi dobre uvedomoval svoju úlohu ochrancu, stráž- cu, živiteľa svojej rodiny. Bol mužom či- nu. Mužom konajúcim z lásky a mužom obety; mužom, ktorý pre záujem dieťaťa išiel aj do emigrácie; mužom, ktorý obe- tavo hľadal strateného Ježiša, ktorý jeho nájdenie prežíval v tichu, bez zbytoč- ných slov, čo ho charakterizuje ako mu- ža hrdého a principiálneho. Vo Svätom písme nemáme bližšie po- drobnosti o jeho pôvode a živote. Vieme však, že už od samého za- čiatku života Cirkvi bol v nej uctievaný a vzývaný ako jej ochranca. Jeho úcta bola zvlášť rozvinutá na Východe. Na Západe jeho úctu najviac šírili františkáni, Bernard z Clervaux, František Saleský, Bernardín Sienský a Terézia z Avily. Oficiálne ho za ochrancu Cirkvi vyhlásil blahoslavený Pius IX. v r. 1870. Ján XXII. vložil jeho meno do Prvej eucharistickej modlitby tzv. Rímskeho kánonu sv. omše. Vikonografii je zobrazený s malým dieťaťom Ježišom na rukách asľaliou alebo s tesárskym náradím. Najstarším vyobrazením je Jozef pri jasliach ako drží ochrannú ruku nad dieťaťom a jeho matkou.