Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

29. marec

Bl. BERTOLD, pustovník

Pôvod mena: zo staronem. berath + wal- tan – výborne vládnuci; výborný vládca. Narodil sa okolo r. 1100 v Limoges vo Francúzsku. Okolo r. 1155 sa usadil na hore Karmel v Palestíne. Na tejto hore podľa tradície býval starozákonný pro- rok Eliáš so svojimi žiakmi. Spolu s iný- mi pustovníkmi, ktorí tu už boli, vytvoril komunitu, ktorá chcela dovŕšiť to, čo za- čal tento starozákonný prorok a pokra- čovať v tom, čo uskutočňovali mnísi nie- kedy okolo 3. a 4. storočia. Ich cieľom bolo viesť rozjímavý spoločný život, za- svätený Bohu. Zvlášť sa chceli pohrúžiť do kontemplácie. Prorok Eliáš sa pokladá za inšpirátora a vzor živo- ta, ktorý slúži živému Bohu a stretáva sa s ním v mlčaní a samote. Ďalšou charakteristickou črtou tohto rádu, ktorý spoluzakladal bl. Bertold, je veľká úcta k Matke Božej. Panna Mária bola pre nich osobou, ktorú chceli napodobňovať a odovzdať sa Bohu tak ako ona. Podľa jej vzoru uvažovali o Božom slove a zachovávali ho, ako ona zachovávala všetko o Ježišovi vo svojom srdci. Za rozvinutie týchto myšlienok a veľkú pomoc pri ich realizácii svojim súpútnikom i na- sledovníkom mu karmelitánsky rád dal titul „dux et pater – vodca aotec“. Blahodarné účinkovanie diela sv. Bertolda a jeho nasledovníkov sa rozšírilo paradoxne po obsadení Svätej zeme Saracénmi do vtedajšej Európy a vzniklo tam množstvo karmelitánskych kláštorov. Zomrel okolo r. 1195. V r. 1226 pápež Honórius III. potvrdil kar- melitánsku rehoľu s jej pravidlami. Rehoľa dala svetu množstvo vzácnych svätcov.