Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

21. apríl

Sv. ANZELM, biskup a učiteľ Cirkvi

Pôvod mena: z nem. Ans – meno boha, helm – prilba; majúci prilbu boha Ansa. Narodil sa v bohatej rodine v mesteč- ku Aosta (Piemont) v dnešnom Talian- sku okolo r. 1033. Prijal benediktínsky habit v Le Bec v Normandii. Bol zvolený za priora, potom za opáta (1078) a r. 1093 ho Viliam II. povolal na stolicu prímasa v Canterbury. Zakrátko však došlo ku konfliktu na základe kráľovských vý- hrad, ktoré sa týkali spravovania Cirkvi na území Anglicka. Anzelm musel vycestovať na kontinent. Prosil pápeža Urbana II., aby ho oslobodil od úradu arcibiskupa. Biskup zakúsil trpký údel vyhnanca. Po smrti kráľa Viliama II. nastúpil na trón Henrich I. Anzelm sa vrátil do Anglicka, vstúpil do konfliktu so svetskou mocou a opäť bol poslaný do vy- hnanstva. Porozumenie medzi Rímom a kráľom umožnilo Anzelmovi návrat do Canterbury. Zaoberal sa dušpastierstvom ako aj reformou rehoľného života. Vtedy vznikli jeho teologické a filozofické diela. Je nazývaný „otcom scholastiky“. Vytvoril základ k úvahám o vzá- jomnom vzťahu viery a rozumu, ktoré sa dopĺňajú. Viera predchá- dza rozum, ten vysvetľuje jej tajomstvá. Zomrel 21. apríla 1109 v Canterbury. Za svätého bol vyhlásený r. 1494 a r. 1720 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi. „Netúžim vedieť, aby som mohol veriť, ale verím, aby som mohol pochopiť“ – to bolo základné pravidlo sv. Anzelma. Vikonografii je zobrazený s biskupskými insígniami s perom alebo s knihou v ruke.