Sekretariát riaditeľa SSV
Ústredie členstva SSV
Knižnica a Archív SSV
Tlačiareň
Obchodné odd.
Predajne
Vydavateľské odd.
Ekonomické odd.
Hospodárske odd.
Katolícke noviny
Pred vznikom
Vznik
Členstvo
Fotogaléria
Vydavateľská činnosť
Dejatelia SSV
Múzeum F.R.Osvalda
Stanovy SSV
Orgány SSV
Predsedníctvo SSV
Valné zhromaždenie
Kontrolná a rozhodcovská komisia SSV
Výbor SSV
Podmienky a výhody členstva
Prihláška
Pútnik
Podielové knihy
Darcovia
Katalóg
Fotogaléria
Praktické odkazy - Dokumenty Cirkvi
Fotogaléria
Pripravujeme
Katolícke noviny
Duchovný pastier
Liturgia
Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť
23. apríl
Sv. VOJTECH, biskup a mučeník
Pôvod mena: slovanské voj – bojovník, tech – útecha, potecha; ten, koho teší boj, kto nachádza útechu v bojovaní; tiež úte- cha a posila vojska. Vojtech, ktorého možno považovať za svätca európskeho formátu na prelome 1. a 2. tisícročia, sa narodil v bohatej rodine Slavníkovcov v Libiciach (Čechy) okolo r. 956. Formovaný bol v Magde- burgu pod vedením tamojšieho arcibis- kupa Adalberta. Na jeho počesť Vojtech prijal pri birmovaní meno Adalbert, pod ktorým je známy a uctievaný v Európe. Keď mal dvadsaťsedem rokov, stal sa biskupom v Prahe. Po piatich rokoch pastierskeho úsilia, keď videl neúčinnosť svojej práce, odchádza do Ríma, aby ho pápež Ján XV. oslobodil od jeho povinností. Na radu skúseného askétu sv. Níla pri- jal benediktínsky habit a určitý čas žil na Aventíne v Ríme v kláštore sv. Bonifáca a Alexia a tiež aj v materskom opátstve benediktínov na Monte Cassino, o čom tam doteraz svedčí freska v blízkosti cely sv. Benedikta. Prikláňajúc sa k želaniu pápeža, aj k žiadosti diecéza- nov z r. 992 sa Vojtech vrátil na biskupský stolec do Prahy. Vnútorné vzťahy v krajine sa však nezlepšili a biskup sa ocitol uprostred rivalizujúcich rodov. Keď protestoval proti zavraždeniu ženy, ktorá hľadala na území kostola azyl, nepriateľská strana ho donútila opustiť krajinu. Krátko potom dôkladne vypálili rodný hrad Libice a zavraždili jeho štyroch bratov spolu s ich rodinami. Biskup Vojtech sa vydal do Itálie, kde sa stretol s Otom III., ktorý ho po- vzbudzoval k misijnej činnosti. Vojtech si osvojil túto myšlienku. Na jeseň v r. 996 sa vybral do Poľska, aby išiel ďalej na sever. Kráľ Boleslav Chrabrý ho na svojom dvore prijal ústretovo. Ponúkol mu funkciu prostredníka v poľských diplomatických misiách. Biskup Vojtech však vyjadril ochotu pracovať medzi pohanmi. Na jar nasledujúceho roka vyplával po Visle do Gdaňska. Na území Pruska 23. apríla 997 v piatok na úsvite sa ozbrojený zástup vrhol na Vojtecha a misionárov, ktorí ho sprevádzali. Najprv ho udreli veslom, potom bol prebodnutý kopijami. Odťali mu hlavu a vrazili na kôl. Boleslav Chrabrý vykúpil telo mučeníka zlatom a s poctami ho pochoval v Gniezne. O dva roky neskôr pápež Silvester II. slávnostne zapísal Vojtecha do kánonu svätých. V marci r. 1000 Oto III. vykonal púť k hrobu svätého. Vtedy – počas stretnutia s Boleslavom Chrabrým – bola slávnostne vyhlásená gnieznianska metropola s jej sufragánnymi diecézami v Krakove, Kołobrzegu a Vroclave. Sv. Vojtech sa stal patrónom Cirkvi v Poľsku. Jeho kult sa rozšíril na Uhorsko, Čechy ako aj ďalšie krajiny Európy. Na Slovensku je živá tradícia jeho pobytu na východe Slovenska v Gaboltove, kde mu je zasvätený prameň a kaplnka. V r. 1870 zásluhou Andreja Radlinského vzniká nábožensko- -vzdelávacia inštitúcia Slovákov, ktorá bola pomenovaná po tomto svätcovi – Spolok sv. Vojtecha. Život svätého Vojtecha je znázornený na dverách katredály v Gniezne – je jedným z najväčších diel stredovekého umenia v Poľsku. V ikonografii je zobrazený v oblečení biskupa, s páliom a s pastorálom. Jeho atribúty sú: orol, veslo, kopija, ktorou zahynul.