Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

23. apríl

Sv. VOJTECH, biskup a mučeník

Pôvod mena: slovanské voj – bojovník, tech – útecha, potecha; ten, koho teší boj, kto nachádza útechu v bojovaní; tiež úte- cha a posila vojska. Vojtech, ktorého možno považovať za svätca európskeho formátu na prelome 1. a 2. tisícročia, sa narodil v bohatej rodine Slavníkovcov v Libiciach (Čechy) okolo r. 956. Formovaný bol v Magde- burgu pod vedením tamojšieho arcibis- kupa Adalberta. Na jeho počesť Vojtech prijal pri birmovaní meno Adalbert, pod ktorým je známy a uctievaný v Európe. Keď mal dvadsaťsedem rokov, stal sa biskupom v Prahe. Po piatich rokoch pastierskeho úsilia, keď videl neúčinnosť svojej práce, odchádza do Ríma, aby ho pápež Ján XV. oslobodil od jeho povinností. Na radu skúseného askétu sv. Níla pri- jal benediktínsky habit a určitý čas žil na Aventíne v Ríme v kláštore sv. Bonifáca a Alexia a tiež aj v materskom opátstve benediktínov na Monte Cassino, o čom tam doteraz svedčí freska v blízkosti cely sv. Benedikta. Prikláňajúc sa k želaniu pápeža, aj k žiadosti diecéza- nov z r. 992 sa Vojtech vrátil na biskupský stolec do Prahy. Vnútorné vzťahy v krajine sa však nezlepšili a biskup sa ocitol uprostred rivalizujúcich rodov. Keď protestoval proti zavraždeniu ženy, ktorá hľadala na území kostola azyl, nepriateľská strana ho donútila opustiť krajinu. Krátko potom dôkladne vypálili rodný hrad Libice a zavraždili jeho štyroch bratov spolu s ich rodinami. Biskup Vojtech sa vydal do Itálie, kde sa stretol s Otom III., ktorý ho po- vzbudzoval k misijnej činnosti. Vojtech si osvojil túto myšlienku. Na jeseň v r. 996 sa vybral do Poľska, aby išiel ďalej na sever. Kráľ Boleslav Chrabrý ho na svojom dvore prijal ústretovo. Ponúkol mu funkciu prostredníka v poľských diplomatických misiách. Biskup Vojtech však vyjadril ochotu pracovať medzi pohanmi. Na jar nasledujúceho roka vyplával po Visle do Gdaňska. Na území Pruska 23. apríla 997 v piatok na úsvite sa ozbrojený zástup vrhol na Vojtecha a misionárov, ktorí ho sprevádzali. Najprv ho udreli veslom, potom bol prebodnutý kopijami. Odťali mu hlavu a vrazili na kôl. Boleslav Chrabrý vykúpil telo mučeníka zlatom a s poctami ho pochoval v Gniezne. O dva roky neskôr pápež Silvester II. slávnostne zapísal Vojtecha do kánonu svätých. V marci r. 1000 Oto III. vykonal púť k hrobu svätého. Vtedy – počas stretnutia s Boleslavom Chrabrým – bola slávnostne vyhlásená gnieznianska metropola s jej sufragánnymi diecézami v Krakove, Kołobrzegu a Vroclave. Sv. Vojtech sa stal patrónom Cirkvi v Poľsku. Jeho kult sa rozšíril na Uhorsko, Čechy ako aj ďalšie krajiny Európy. Na Slovensku je živá tradícia jeho pobytu na východe Slovenska v Gaboltove, kde mu je zasvätený prameň a kaplnka. V r. 1870 zásluhou Andreja Radlinského vzniká nábožensko- -vzdelávacia inštitúcia Slovákov, ktorá bola pomenovaná po tomto svätcovi – Spolok sv. Vojtecha. Život svätého Vojtecha je znázornený na dverách katredály v Gniezne – je jedným z najväčších diel stredovekého umenia v Poľsku. V ikonografii je zobrazený v oblečení biskupa, s páliom a s pastorálom. Jeho atribúty sú: orol, veslo, kopija, ktorou zahynul.