Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

2. máj

Sv. ATANÁZ, biskup a učiteľ Cirkvi

Pôvod mena: z gréc. athanatos – ne- smrteľný. Narodil sa okolo r. 295 v egyptskej Alexandrii. Bol mimoriadne nadaným mužom, hlbokého duchovného života, zásady ktorého si osvojil u veľkého pus- tovníka Antona. Stal sa diakonom a pra- vou rukou alexandrijského patriarchu Alexandra, s ktorým sa zúčastnil Nicej- ského koncilu, kde vystúpil proti Ário- vým stúpencom, popierajúcim božstvo Ježiša Krista. Po smrti Alexandra bol zvolený za jeho nástupcu. Ariáni tým utrpeli citeľnú ranu, preto poštvali cisá- ra, aby sa ujal ich veci a Atanáz prijal Ária späť do Cirkvi. Keď Atanáz odmietol, cisár ho poslal do vyhnanstva. Vo vyhnanstve bol päťkrát. Svätý Gregor Naziánsky nazval tohto svätca „stĺpom Cirkvi“. Bola to jeho zásluha, že aj Rím sa dozvedel o rozvoji du- chovného života v Afrike. Pápež Július I. ho v Ríme prijal s veľkým pochopením a jeho pravovernosť verejne osvedčil. Pápež poslal ariánskym biskupom list, v ktorom ich obvinil z neposlušnosti. Atanáz sa vrátil späť na patriarchálny stolec v Alexandrii. Pápež v liste vyjadril radosť z toho, že katolíci budú mať opäť medzi sebou pastiera, neohrozeného bojovníka, ktorý si svojím utrpením získal slávu vyznávača Ježiša Krista. Nabádal ich, aby vytrvali vo viere. Svätec zomrel 2. mája 373 a jeho telesné pozostatky sú uložené vchráme sv. Kríža v Benátkach. Stal sa naozaj nesmrteľným svojimi spismi o božstve Ježiša Krista a teologickým názorom: Boh Otec a Boh Syn majú jednu podstatu bytia. Vikonografii je zobrazený v biskupskom rúchu so zvitkom v ruke.