Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

7. máj

Sv. BORIS BULHARSKÝ, knieža a mních

Pôvod mena: slovanský, skratka mena Borimír – bojuj so svetom za mier, podne- cuj mier; zo slova Borislav – bojujúci o slá- vu, slávny bojom; zo slova bogori – malý. Narodil sa v prvej polovici 9. storo- čia. V r. 853 – 890 vládol svojmu ľudu apotom až do svojej smrti 7. mája 907 žil ako rehoľník v kláštore. Boris prijal krst z rúk byzantského misionára asi vr. 865. Neúnavne pracoval na pokres- ťančení Bulharska. Prosil pápeža Miku- láša I. a aj jeho nástupcu Hadriána II. o zriadenie patriarchátu pre jeho zem. Keď nenašiel pochopenie, zveril duchov- nú správu pod patronát Byzancie. Rím a Carihrad sa kvôli jurisdik- cii nad Bulharskom dostali do sporu za pontifikátu Jána VIII. a cari- hradského patriarchu Ignáca. Ignác napriek nesúhlasu pápeža po- slal do Bulharska arcibiskupa a desať biskupov na misie. Po smrti sv. Metoda sa do Bulharska po vyhnaní z Veľkej Moravy uchýlili aj žiaci solúnskych bratov. Tak sa slovienska a východná liturgia stali základom duchovného života. Neskôr, keď vznikol rozpor medzi Rímom a Carihradom, ktorý v r. 1054 rozbil jednotu Cirkvi, nastalo veľké rozdelenie, Bulharsko zostalo na strane Carihradu a podnes patrí do veľkej rodiny pravoslávnych cirkví. Na ceste jednoty však dodnes svätý Boris, ktorého Bulhari uctievajú ako národného svät- ca, stále svieti ako možný maják jednoty medzi katolíkmi a pravo- slávnymi. Vikonografii je zobrazený ako mladý muž v tunike s pokrývkou na hlave a krížom v ruke.