Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

12. máj

Sv. NEREUS, ACHILEUS A PANKRÁC, mučeníci

Pôvod mena: z lat. Nereus – morský boh, more; z predgréc. Achileus – vo vý- zname, že nositeľ mena je synom hada; zgréc. pankratés – všemocný, vševládny. Nereus a Achiles boli pravdepodob- ne vojakmi v armáde cisára Diokleciána. Keď Dioklecián rozpútal posledné krva- vé prenasledovanie kresťanov, obidvaja mali účasť na ich prenasledovaní a mu- čení. Keď videli hrdinskú odvahu kresťa- nov, aj oni zatúžili po takej odvahe a pri- jali krst. Cisár nariadil obidvoch popraviť. Na ich hrobe sa nachádza mramorová platňa, ktorú dal vyhotoviť pápež Damaz (366 – 384). Martyrológium sv. Hieronyma hovorí o ich úcte už v 5. storočí. Skutočnosť, že ich hroby sa nachádzajú v Domiciliných katakombách, viedla aj k vzniku legendy, ktorá ich život kladie do obdobia pontifikátu pápeža Klementa I., tretieho nástupcu sv. Petra. Podľa tejto legendy boli Nereus a Achiles súrodencami v službách Flávie Domitily a všetci spolu podstúpili mučenícku smrť. Pankrác, mladý štrnásťročný mučeník je patrónom prvoprijíma- júcich, detí, proti krivej prísahe a jeden zo štrnástich pomocníkov vzývaných v núdzi. Narodil sa pravdepodobne koncom 3. storočia vo Frýgii (maloázijskej provincii) ako syn váženého kresťanského Rimana. Rodičia zakrátko zomreli. Počas Diokleciánovho prenasle- dovania kresťanov chodil posilňovať zajatých kresťanov do väzníc. Keď ho chcel Dioklecián presvedčiť, aby si zachránil svoj život obe- tovaním bohom, odmietol, a preto ho dal cisár popraviť.