Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

19. máj

Sv. CELESTÍN V., pápež

Pôvod mena: z lat. caelestinus – ne- beský. Jedným z najväčších problémov stre- dovekej Cirkvi bola voľba nového pápe- ža. Svetské vrchnosti sa do nej snažili vždy zasahovať. Tento neblahý zvyk de- finitívne odstránil až v r. 1903 sv. Pius X. Po smrti pápeža Mikuláša IV. neboli kardináli schopní zvoliť pápeža 27 me- siacov. Dňa 5. júla 1294 na návrh ostij- ského kardinála Latinusa v Perugii zvo- lili za pápeža mnícha, pustovníka Petra Murronského (*1215). Traja biskupi sa za ním vybrali do pustovne a odovzdali mu listinu o voľbe za pápeža. Vždy bol láskavým kňazom, radcom významných osobností. Zvesť o jeho voľbe naplnila všetkých rados- ťou a nádejami, že nastanú pre Cirkev pokojné časy. Peter voľbu odmietal. Prosil, aby ho nezaťažovali a nenaliehali na jeho odchod z milovanej pustovne. Spolubratia mu radili voľbu prijať, nakoniec súhlasil. Slávnostne bol odvedený do L’Aquili, kde bol 29. augus- ta 1294 vysvätený za biskupa a uvedený do úradu. Kardináli si pria- li, aby prišiel do Perugie. Celestín V. dal prednosť Neapolu. Kráľ mal na neho silný vplyv, ktorému podľahol. Kreoval 13 nových kardiná- lov, ktorých vybral kráľ. Kardináli si uvedomili, že Cirkev je ohroze- ná, preto radili Celestínovi, aby sa vzdal. Celestín V. vydal bulu, ktorá mu umožňovala rezignovať a o tri dni abdikoval 13. 12. 1294. Jeho nástupca mocný pápež Bonifác VIII. ho dal previesť do samoty na zámok Fumone, kde bývalý pápež zomrel 19. mája 1296. Bol po- chovaný s pápežskými poctami. Je jediný pápež v dejinách, ktorý dobrovoľne abdikoval. Vikonografii je zobrazený mních s pápežskými insígniami.