Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

4. apríl

Sv. IZIDOR, biskup a učiteľ Cirkvi

Pôvod mena: z gr. Isidoros; meno egyptskej bohyne; Izis – i – doron – dar; dar Izidy. Izidor zo Sevily sa narodil okolo r. 560 vKartágene pri Sevile, v južnom Špa- nielsku. Pochádzal z rodiny, ktorá dala Cirkvi deti povýšené na oltár slávy – sv. Leonarda a sv. Fulgencia – jeho bra- tov, ako aj sv. Florentínu – ich sestru. Bol vychovaný a vzdelávaný po boku svojho staršieho brata Leonarda, biskupa Sevi- ly. Po jeho smrti prevzal biskupstvo. Usi- loval sa o obnovu Cirkvi. Viedol synody vSevile (619), v Tolede (633), ktoré okrem iného zložili symbol viery, ktorý sa modlili v Španielsku. Usiloval sa o jednotu liturgie. Bol zakladateľom mnohých kostolov, kláštorov, škôl, knižníc. Usiloval sa o povznesenie intelektuálnej i duchovnej úrovne kléru. Bol znamenitým spisovateľom. Zanechal po sebe bohaté literárne dedičstvo. Jeho najväčším dielom je dva- násťzväzkový Codex etymologiarum – prvý pokus o vedeckú encyklo- pédiu, syntézu poznania, aké mali za jeho čias. Izidor je považova- ný za najvýznamnejšieho teológa raného stredoveku. Vynikal aj ako mimoriadne milosrdný človek. Zomrel 4. apríla 636. Kanonizovaný bol r. 1598. Inocent XIII. ho vyhlásil za doktora Cirkvi (1722). Je patrónom Španielska – národným svätcom i patrónom Sevily. Vikonografii je zobrazený v biskupskom oblečení. Má pálium ako symbol arcibiskupskej hodnosti. Niekedy je znázorňovaný ako jazdec na koni. Jeho atribútom je kríž, kniha, v niektorých prípadoch aj meč.