Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

25. máj

Sv. GREGOR VII., pápež

Pôvod mena: z gréc. gregorios – bde- lý, ostražitý. Narodil sa medzi r. 1020 – 1025 v mes- tečku Soana v Toskánsku. Pri krste dostal meno Hildebrand. V Ríme vstúpil do be- nediktínskeho kláštora Panny Márie na Aventíne. Niekoľko rokov žil aj v centre benediktínskeho reformného kláštora Cluny vo Francúzsku. V r. 1049 ho pápež Lev IX. vymenoval za svojho osobného poradcu. Postupne zastával mnohé vý- znamné úrady za pontifikátu piatich pá- pežov. Po smrti Alexandra II. v r. 1073 ľud aklamačne žiadal, aby sa novým pápe- žom stal Hildebrandt. Kardináli to schválili a do dejín vstupuje Gregor VII. Od začiatku tvrdo pracoval na reforme Cirkvi. Jeho najväčším bojom bol takzvaný boj o investitúru – zlozvyk, ktorý umožňoval kráľom a kniežatám obsadzovať cirkevné úrady svojimi kandidátmi. Odpoveďou zo strany cisára bolo zosadenie pápeža Gregora VII. na synode vo Wormse v r. 1076. Pápež v reakcii exko- munikoval cisára, na základe čoho ríšske kniežatá vypovedali Henrichovi poslušnosť. V januári 1077 Henrich v Canose požiadal ako kajúcnik o sňatie exkomunikácie. Henrich potom pokračoval vstarom štýle života, pápež opäť na neho uvalil exkomunikáciu. Henrich vtrhol do Itálie, zosadil Gregora a za vzdoropápeža dosadil ravenského arcibiskupa Wiberta, ktorý prijal meno Klement III. Vyhnaný Gregor zomrel v r. 1085 v exile v Salerne. Na jeho náhrobku sú slová, ktoré vyriekol krátko pred smrťou: „Miloval som spravodli- vosť, neznášal som neprávosť, a preto zomieram vo vyhnanstve.“ Vikonografii je zobrazený v pápežských rúchach ako zbavuje Henricha IV. exkomunikácie.