Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

29. máj

Sv. URŠUĽA LEDÓCHOWSKA

Pôvod mena: z lat. ursa – malá med- vedica. Júlia sa narodila 17. apríla 1865 v Loos- dorfe v Rakúsku. V St. Pöltene navštevo- vala kolégium anglických panien. Stred- nú školu absolvovala v Poľsku. Sestra Mária Terézia (blahorečená v r. 1975) bo- la zakladateľkou Združenia sv. Petra Clavera; brat Vladimír sa stal generálnym predstaveným jezuitov. Aj Júlia v r. 1886 vstupuje do kláštora uršulínok, kde vr. 1889 prijala rehoľné meno Uršuľa. V kláštore v Krakove prežila 21 rokov. Svojím postojom k sociálnym a morál- nym ťažkostiam si získala priazeň mladých ľudí. Prichádzali za ňou, aby u nej hľadali pomoc a radu v núdzi. Stala sa zakladateľkou pen- zionátu pre dievčatá, ktoré dostali šancu študovať na vysokých ško- lách. Odišla do Petrohradu s požehnaním sv. pápeža Pia X., tam za- ložila autonómny dom uršulínok. Pracovali v civile a v tajnosti. Stala sa zakladateľkou kláštora v Sotravale vo Fínsku. Po vypovedaní z Ruska dostala povolenie účinkovať vo Fínsku. Do fínštiny preloži- la katechizmus a katolícky spevník. Sivé uršulínky nadviazali živé kontakty s protestantmi, čím položili základy pre ekumenické hnu- tie. V r. 1920 sa vrátila do Poľska a obnovila prerušenú činnosť ur- šulínok v Krakove. So súhlasom Svätej stolice založila poľskú vetvu uršulínok, zameranú na výchovu chudobnej mládeže. Schválenie spoločnosti pod názvom Združenie sestier uršulínok od Srdca Ježišovho v smrteľnej úzkosti dostala v r. 1923. Ľud ich nazval sivý- mi uršulínkami a tak ich volá dodnes. Zomrela 29. mája 1939. Ján Pavol II. ju blahorečil v Poznani 20. júna 1983 a 18. mája 2003 ju vyhlásil za svätú.