Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

11. január

Sv. TEODÓZIUS, pustovník

Pôvod mena: z gréc. Theodóros – Boží dar, Bohom darovaný. Slovenská podoba mena je Bohdan, Teodoz, Teodor, Teo. Narodil sa v Kapadócii okolo r. 424 v Magarisse. Z jeho života vieme, že čas- to čítaval pri bohoslužbách ako lektor. Raz pri čítaní úryvku zo Svätého písma ako Abram dostal príkaz od Boha, aby opustil svoju krajinu a išiel do krajiny, ktorú mu dá, pocítil, ako by tento rozkaz bol daný jemu. Odišiel na púšť, kde pod vedením skúseného pustovníka Longina vnikal do tajomstiev duchovného života. Miloval samotu, ale keď mu jeho du- chovný vodca prikázal prevziať správu jedného kostola blízko Betlehema, poslúchol. Rýchlo sa rozšírila povesť o jeho zbožnosti a čochvíľa mal okolo seba zástup ľudí túžiacich po hlbšom duchov- nom živote. Bol bojazlivej povahy, preto sa naľakal, že by mohol spyšnieť, utiekol do pustatiny a býval v jaskyni. Z komplexu jaskýň vybudoval jaskynný kláštor, zriadil útulok pre žobrákov, chorých a pocestných, ako aj duševne chorých. Kláštor pre cenobitov (mní- chov žijúcich v ústraní, ale spoločne) sa stal významným strediskom duchovného života a sociálnej starostlivosti. Láska k samote vychádzala v živote sv. Teodózia z prirovnania k zrnu, ktoré keď sa prebúdza k životu, najskôr zapustí koreň do hĺb- ky, pevne zakorené začne rásť a prinášať plody. Tak je to aj v prípade duchovného rastu. Najskôr je nutné zapustiť korene duchovného ži- vota do hĺbky. Samota je kúpeľom pre dušu, v ktorom sa duša poná- ra do Boha a osviežená, očistená a posilnená sa vracia do sveta. V ikonografii je zobrazený ako pustovník.