Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

9. jún

Sv. EFRÉM, diakon a učiteľ Cirkvi

Pôvod mena: biblické meno Efraim, meno druhého Jozefovho syna – dvojitá plodnosť; tiež z hebr. ephraim – prach, piesok, popol, zem. Efrém sa narodil okolo r. 306 v Nisi- bisi (dnes Nusaibin, Turecko). Ako uči- teľ prijal diakonskú vysviacku. Keď vr. 364 mesto dobyli Peržania, emigro- val do Edessy. Bol vynikajúcim exegé- tom, kazateľom. Jeho literárne dedičstvo – piesne, poémy, hymny, komentáre, ktoré poukazuje na rozsiahlu teologickú kultúru, je obrovské. V mnohých tex- toch vyjadruje naviazanie a úctu k Božej Matke. Nazvali ho „harfou Ducha Svätého“. Z útvarov plných vrúc- nosti a poetickej inšpirácie sa vynára citlivá, milá osobnosť s udi- vujúcou zbožnosťou. Je najväčším sýrskym básnikom, jedným z najväčších kresťanských poetov. Zomrel 9. júna 373 v Edesse (dnes Urfa, Turecko). Pápež Benedikt XV. ho v r. 1920 vyhlásil za učiteľa Cirkvi. Vikonografii je zobrazený v odeve mnícha alebo diakona. Jeho atri- bútom je kniha alebo zvitok. Zriedkavo sa vyskytuje v umení západné- ho náboženstva, prevažne na území dnešného Rakúska.