Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

14. jún

Sv. ELIZEJ, prorok

Pôvod mena: z hebr. Elíša – Boh je spása. Elizej pochádza zo severovýchodnej Palestíny, z galilejsko-samarijského po- hraničia. Jeho osudy a skutky späté s po- hnutými dejinami Izraela sú zachytené vPrvej a Druhej knihe kráľov (1 Kr 19, 16 – 2 Kr 13, 20). Jeho otec Safat bol bohatý držiteľ pôdy. Keď prorok Eliáš povolal Elizeja do prorockej služby, ten práve oral na ot- covej roli. „Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom.“ Keď naňho Eliáš hodil svoj plášť ako znak po- volania, Elizej si vyžiadal iba dovolenie rozlúčiť sa s rodičmi. Na znak toho, že definitívne končí s minulým spôsobom života, zabil voly, na ktorých oral, uvaril či upiekol ich mäso a pohostil tých, čo s ním pracovali. Bola to veľmi nezvyčajná rozlúčka: rozhodná, ale pritom ohľaduplná voči tým, ku ktorým ho dovtedy viazali rodinné a spoločenské putá. Istý čas bol Eliášovým sluhom a spoločníkom. Ale keď „Eliáš vystúpil vo víchrici do neba“ (2 Kr 2, 11), Elizej zdedil jeho plášť i jeho prorocké poslanie. Bol predovšetkým „Boží muž“. V Božom mene ohlasoval a často zázračne sprostredkoval Božiu spravodli- vosť: záchranu i záhubu, odmenu i trest. Izraelské dejiny tohto ob- dobia sú plné násilia a boja vyznávačov jedného Boha s ctiteľmi po- hanských modiel, nepriateľov Izraela s vyvoleným národom. Prorok stál jednoznačne na strane vyvoleného národa, ale keď sa Izraeliti zaťato stavali proti Bohu, neváha ich odsúdiť a prorokovať proti nim. Elizej však nebol iba vykonávateľ spravodlivosti. V biblickom rozprávaní nachádzame aj state, ktoré prezrádzajú hrejivú ľudskosť,