Daniel Dian, Viliam Judák; Každý deň so svätými (podielová kniha r. 2007)
Späť

15. jún

Sv. VÍT, mučeník

Pôvod mena: z lat. vitus – ochotný, horlivý. Narodil sa v rodine vznešeného Rimana Hylasa okolo r. 297. Bol umučený vr. 304/305 počas prenasledovania za pa- novania Diokleciána v Ríme. O svätcovi sa zachovali skoré, nepriame informácie ako aj početné a staré dôkazy kultu. Pohanský otec žiadal od vychovávateľov svojho syna, ktorí ho tajne vychovávali po kresťansky, aby sa zriekli viery. Keďže s tým nesúhlasil ani Vít, hoci bol ešte dieťa, všetci traja ušli do južnej čas- ti dnešného Talianska a dostali sa až do Ríma, na dvor cisára. Tam mu údajne Vít vyliečil syna z padúcnice. Napriek tomu ho dal s jeho vychovávateľmi hodiť do kotla s vriacim olejom. V tomto prípade však boli uchránení od smrti a bolesti. Nakoniec boli popravení. Od 14. storočia je uctievaný ako jeden zo štrnástich pomocníkov. Známe sú jeho početné svätyne v Európe, v Prahe, kde sú uchované relikvie tohto svätca, v Sant Denis, Corbei… Od stredoveku je pova- žovaný za patróna Dolnosaska, Saska, Sliezska, tiež diecézy Mazzara del Vallo na Sicílii; lekárnikov, hercov, umelcov, baníkov, krčmárov, kotlárov, tanečníkov, kuchárov. Vzývaný je proti epilepsii (preto tzv. choroba sv. Víta), pri chorobe očí, hystérie, nervových chorôb; slepými, hluchonemými a tými, ktorých poštípali hady. Vikonografii je zobrazený ako mladík v krátkej tunike s kotlom, vktorom bol mučený. Jeho atribúty sú: lev, ktorému podľa rozprávania bol hodený na zožratie, a ten po znaku kríža, ktorý nad ním urobil mu- čeník, si ľahol svätcovi k nohám; kohút, orol, pes.